° blogeri na hrad!

ak už nie prezidentský, tak aspoň na nejaký ten pajštún. malá prechádzka nezaškodí. hlavne keď je pekné počasie a človek nemá čo robiť , ako bežne v utorok doobeda... °-°
ale už seriózne. po alenkinom info, že na niekoľko dní príde domov vzácna návšteva z karlsruhe, sa nedalo odolať pozvánke na toto miniblogstretko (áno mirko viem že ty to píšeš bez e ale ja tu budem slušná ;). nakoniec sa dovolenku podarilo vybaviť okrem nás troch ešte lucii a mirovi, a tak sme sa v počte 5 v posledný semptembrový deň úspešne dostavili do krčmy v borinke, ktorá mala byť naším východiskovým bodom.


tu sme v plnej zostave (plus ja tam niekde za objektívom). ešte vládne predtúrová pohoda, popíja sa kofolka a pivo, babič si vytiera oko... teda pardon pretiera, či naozaj dobre vidí


ale áno, je to ON... vzácny hosť až z ďalekého nemecka


kým miro povinne strúhal úsmevy, zvyšná ženská časť našej pätice sa zatiaľ zoznamovala


aby sme sa tam príliš nezakorenili, radšej sme sa vydali na cestu do kopca; na pokec bude ešte času a času


kopec bol zo začiatku mierny, asi od polovice začal stúpať strmšie. dokonca aj ja som obmedzila rozprávanie a šetrila si radšej dych


keď nám prišiel do cesty takýto kmeník, všetci sme ho radšej obišli, až na alenku, ktorá sa ho rozhodla hrdinsky zdolať naprieč


a aj sa jej to úspešne podarilo, dokonca bez pomoci gentlemanov, ktorí namiesto toho akciu dokumentovali (no dobre, aby som bola spravodlivá - keď už bolo po všetkom, miro pomohol alenke aspoň zoskočiť :)


po zdolaní stromu musela byť samozrejme pauza. šípkovník (či ako sa to nazýva) nám poskytol zámienku.


prvý pohľad na zvyšky hradu


jeden taký celkom zaujímavý stromček


aby bol dôkaz, že sme tu naozaj boli


fotograf mirko v akcii


a ešte raz


zaujalo ho tam zrejme toto... chudiatka, hradní páni ich sem pred stáročiami zamurovali a len hlavičky im trčia. i keď, súdiac podľa ich výrazov bolo pre nás zrejme aj dobre, že nemohli voľne pobehovať.


hradné zátišie...


pri ktorom sme si na "nádvorí" spravili obednú prestávku. takú už akože oficiálnu.


sme nehádzali.


po obede s plným žalúdkom sa najlepšie akrobatí


výhľad bol pekný, trošku zahmlený; fotilo sa vo veľkom


tento... výčnelok určite nebol pôvodne myslený tak ako teraz pôsobí... nuž ale čas spravil svoje :)


fotiace blogerčiatko na skale


cestou z hradu. zase pauza, treba skontrolovať GPSko a poradiť sa, kade ďalej


ale veď tu niet kde odbočiť... iba juchú dole kopcom


toto tu tak niečo padlo


odfotiť mirov portrét bez foťáku pred ksichtom vyžadovalo nadľudské úsilie. úspešne sa bránil.


lesný chodníček, rozprávkovo pôsobiaci


prírodné všeličo, taká kombinácia línií


siluetky


kým som sa realizovala s fotením, baby si oddýchli na tejto vysoko estetickej skupinke konárov


chalani sa tiež pridali... hurá hurá, babič sa nestihol schovať za foťák (hoci cenou za túto pohotovú fotku je jej rozmazanosť)


nejako vyzerajú skleslo. a to stále nie sme na konci


lucka zatiaľ pôsobí živo


zhora nás sledovali ONI... svojimi tajomnými očami


odskočíme si ešte na dračí hrádok? jasné, zvládame


už tradičný oddychový posed... mirko zjavne považuje svoj zadok za vysoko fotogenický :)


alenkin šľachtický pôvod sa nezaprie


nejaké minihríbiky na kmeni, čo nám stál v ceste


už naspäť v borinke; osadenstvo našej ekologickej katedry by malo z tohto domčeka určite radosť.

a ešte venujem malé poďakovanie všetkým zúčastneným za pekný výlet °-°