° jeseň okolo mňa

dnes doobeda slniečko tak pekne svietilo, že som neodolala, po príchode zo školy som zobrala foťák a strávila som asi hodinku v blízkom parčíku, až kým slnko nezašlo a nezačalo mi byť zima.
našťastie tam nebolo veľa ľudí, ktorí by prekážali v záberoch, i keď zopár sa ich našlo. zistila som, že pri fotení sa zo mňa stáva maximálny odľud a v duchu zúrim na každého, kto sa mi opováži čo i len na chvíľu vliezť do kompozície.


kým sa na pôvodne fotenom mieste pohybovali nežiaduce elementy, fotila som čo ostatné sa dalo. napríklad jesenný chodník...




alebo rôzne vetvičky °-°


žltá farba bola všade... pod stromami som sa cítila ako obklopená zlatom.


no a toto už je môj pôvodne plánovaný objekt... po ceste zo školy ma táto zlatistá nádhera tak upútala, že somsa jednoducho musela vrátiť.
(a čo to trvalo, vystriehnuť chvíľu keď akurát nikto na lavičkách nesedel...)


parčík sa nachádza medzi ulicami svätoplukova, kvačalova a bazová, v susedstve rozostavaného polyfunkčného objektu gaudí. v južnej časti miniparčíka je fontána, a v tejto severnej časti stojí pamätník veliteľa partizánov ľ. kukorelliho. ako deti sme sa okolo neho často naháňali a hrali na schovávačku, lebo za lavičkami rástli husté kry... a mama nás zase vždy varovala, aby sme ostali pekne pri fontáne a nechodili do tej húštiny, lebo tam môže byť nejaký zlý ujo °-°


teraz sa pamätník vyníma zo všetkých strán aj z diaľky, a určite je to takto lepšie aj bezpečnejšie... to len tá nostalgia robí svoje:)


hra so siluetou


pohľad smerom k fontáne a stavenisku; tento strom vyzerá akoby sa mal každú chvíľu zlomiť a spadnúť, ale zatiaľ sa drží... už pomerne dlho :)


rozostavaná budova presvitajúca spoza konárov


platan - jeden z mojich obľúbených stromov...




má jedinečnú kôru...


... ktorá by sa dala fotiť dllllho...


... a z rôznych uhlov, ako napr. táto "hviezdička" :)


po hodine strávenej vonku mi už začali omŕzať ruky, tak som sa pobrala domov. po ceste som ešte spravila zopár záberov javorového lístia... z tých všetkých "zopár" sa ako-tak vydaril možno tento jeden °-°


a ešte skupinka topoľov statočne stojacich aj napriek zime ;)

° exkurzia - čitáreň u červeného raka

(venované najsvedomitejšiemu knihovníkovi klingáčikovi ;)

v rámci exkurzie z predmetu "druhy interiéru" sme navštívili čitáreň u červeného raka, ktorá sa nachádza v michalskej (vodnej) priekope pod michalskou vežou. minulého roku bola zrevitalizovaná podľa návrhu architektky oľgy janákovej v spolupráci s rastislavom janákom, tomášom haviarom a marekom petrekom; do prevádzky pre verejnosť bola uvedená 14.11.2006. (viac info napr. tu, alebo potom ujo google:) exkurziou nás sprevádzala autorka projektu.

hoci cez tzv. michalský most často prechádzam, ešte nikdy dovtedy som nebola priamo dole v čitárni, preto som si pred exkurziou naivne myslela, že čitáreň má aj interiérovú časť, a teda budeme pekne v teplúčku (v ten deň bola vonku riadna kosa, na október teda určite).
po príchode som však zistila, že na čitárni nám bude ilustrovaný príklad tzv. mestského interiéru (= rozhranie medzi interiérom a exteriérom; pozostáva v podstate z hmoty parteru budov a drobnej architektúry), a teda že žiadne "vnútri" nebude. no... fajn :) ale napriek zime exkurzia s výkladom bola zaujímavá, slniečko pekne svietilo (niekedy až príliš) a s niektorými zábermi som aj celkom spokojná :)


tu je mapka pre nebratislavčanov, prípadne pre bratislavčanov ktorí nevedia kde to je :)


takto vyzerá čitáreň pri pohľade zhora. celková revitalizácia priekopy zahŕňala úpravu jestvujúcej zelene a výsadbu novej, inštaláciu osvetlenia a sôch, umiestnenie wc pre návštevníkov, úpravu priestorov pre zamestnancov, atď.


pohľad na michalský most so zreštaurovaným zábradlím


pohľad opačným smerom


klenba pod mostom; ak si správne pamätám z výkladu, štrbina v hornej časti slúži ako vetrací otvor na odvedenie vlhkého vzduchu, aby sa zabránilo vzniku plesní


klenba v interiérovej časti; do priestorov pre zamestnancov sme nazreli iba potiaľto, konkrétne táto malá miestnosť hneď pri vstupe slúži ako sklad stoličiek v období mimo sezóny.


táto socha koňa:) nebola v pôvodnom projekte; čitáreň ju dostala ako dar od mesta, ktorý sa nepatrilo odmietnuť, a tak bolo potrebné nájsť preň vhodné miesto (viď na prvej fotografii hneď pod mapkou).
náhodou celkom farebne ladí s kvetinami... :P


napravo od sochy koňa v rohu záhrady sú decentne umiestnené hygienické zariadenia pre návštevníkov, tienené vysokými stromami; výplň dverných krídel je z mliečneho skla


pohľad na záhradnú časť; súsošie anjelikov v pozadí je pôvodné


detail kvetinovej výsadby; na fotke vidno pásy červenej dlažby naznačujúce akoby formu hriadok, a praktické sú najmä pri úpravách zelene v daždivom období keď je blato:)


a ešte jeden detail... len tak pre radosť :)


oplotenie oddeľujúce čitáreň od susednej reštaurácie prašná bašta. autori projektu navrhovali aj prepojenie čitárne s reštauráciou, čo by mohlo byť prospešné pre obe strany, majiteľom reštaurácie sa však obetovanie jednej sezóny kvôli rekonštrukcii zdalo nevýhodné, preto sa táto časť návrhu nerealizovala.


ďalšia reštaurácia, tentoraz pomenovaná podľa čitárne sa nachádza aj z druhej strany, so vstupom z michalskej ulice


budova, v ktorej sa reštaurácia nachádza, s peknou okennou výplňou :)


zaujímavé prekrytie strechy protiľahlej budovy, v ktorej teraz sídli obchodný dom alizé...


... a detail


detail osvetlenia mosta...


... a jeho sochárskej výzdoby


a kontrast starého a nového °-°