° inzerát

pomerne svojrázny inzerát na autobusovej zastávke v stupave.

° príroda v stupave na jeseň

bolo nám s monikou treba fotiť panoramatické snímky stupavy na ateliér, tak som sa pokúsila z viacmenej povinného výletu vyťažiť čo najviac.
najlepšie sa mesto fotí z nadhľadu... a monikini rodičia majú na kopci nad stupavou záhradu, takže nebolo o čom rozmýšľať:) prechádzka do kopca nebola náročná, a hore nás čakala záhrada v tieni slnkom sfarbených stromov... ako v rozprávke.


pohľad ponad plot...


... a tu už aj s monikou, ktorá nám otvára bránu do svojho kráľovstva ;)

trochu sme sa porozhliadali, najedli, pokecali... a potom sme sa už venovali pracovnému foteniu. výhľad bol síce celkom pekný, ale po fotografickej stránke nič moc; kvôli jesennému oparu nad mestom bol okrem prvého plánu zvyšok dosť slabo viditeľný.


symetria stromov strážiacich bránu cintorína (už naspäť dole v meste, samozrejme)


potom sme sa vydali nejakou cestičkou-skratkou smerom k stupavskému domovu dôchodcov a odtiaľ k autobusovej zastávke. po ceste sme obdivovali štíhle borovice, typické pre túto záhorskú oblasť.


táto vyzerala, akoby sa jej už-už malo podariť dosiahnuť na vyššieho kamaráta ;)


k stupavskému domovu dôchodcov patrí aj park... ale naozaj park s veľkým P.
zelenožltá farba prevládala aj tu, stromy tvorili príjemný tieň pred slnkom a lavičky priam vyzývali na sadnutie.


nie každý park má tú česť, že ním preteká takýto potôčik...


... ktorý ústi do jazera zrkadliaceho všetko žlté aj nežlté... ale hlavne to žlté.


akoby korunu celého parku tvorí kaštieľ, ktorý v súčasnosti slúži ako spomínaný domov dôchodcov. zvláštne otvorené točité schodisko vedie hore do vežičky, v ktorej nás pri bližšom pohľade zaujalo čosi...


... čo vyzeralo ako odložená handrová bábika.
alebo žeby hradná pani vítajúca prichádzajúcich návštevníkov? pôsobila vcelku mierumilovne.

od kaštieľa sme už zamierili na autobus a domov, spracovávať fotky a robiť analýzy územia, návrhy...
ale predsa len som si neodpustila urobiť ešte jeden záber pred nástupom do autobusu. myslím, že stál za to °-°

° funiaci ježko pred domom

v jeden teplý augustový večer sa u mňa zastavil kamarát po zopár cd-čiek... a ako tak sedíme pred domom na lavičke, zrazu toto malé pichľavé si kráča spokojne po chodníku :)
keďže môj byt a foťák v ňom neboli ďaleko, stálo mi to za to vybehnúť si poň hore... chudák ježko sa musel cítiť ako celebrita, bez blesku sa fotiť nedalo, lebo pri dlhej expozícii ignoroval moju prosbu aby sa aspoň chvíľu nehýbal °-°


kým som začala fotiť s bleskom, snažil sa už rýchlo dostať do bezpečia v tráve...


... tak mu rasťo nastavil prekážku...


... aby sa zase otočil a nechal ma konať si svoju prácu


tak, a ešte fotka tvárou v tvár (pre mňa to znamenalo poležiačky) a nech sa páči, ježko, si voľný... ani to nebolelo :)

° už ide jar

° devínska kobyla na jar

za pekného počasia sme si urobili so šoltym a rišom výletík na devínsku kobylu, skontrolovať rastlinstvo a tiež pozrieť si z výšky pozostatky záplav na niektorých miestach. ja a šolty sme fotili, a rišo robil šoltymu nosiča statívu (až sa mi nechcelo veriť, ako ochotne a nezištne) a v podstate aj nám obom vodiča (vďaka, rišo:)


toto malé žlté bol hlavný dôvod, pre ktorý sme sem šli - hlaváčik jarný, endemit devínskej kobyly


a tiež malé fialové alias poniklec veľkokvetý...


... ktorý aj zatvorený vyzeral zaujímavo


čím sme išli vyššie, tým viac pribúdalo skál...


... a podobne tvarovaných stromov


"veľký vládca som ja, širokej krajine panujem" ... alebo rišo počas obednej prestávky s maminým makovníkom


zvyšky záplav z prelomu marca a apríla


a ešte bližší pohľad


po ceste domov sme videli veľa veľa zeleného...


... aj takéto svojrázne tabuľky °-°


na devíne sme si obzreli samozrejme devín... čiže hrad :)


novopostavený pamätník


a ešte klasický pohľad na tzv. panenskú vežičku, na ktorú sa viaže zaujímavá povesť o nenaplnenej láske opátovej dcéry margéty a rytiera mikuláša... kto chce vedieť viac, nech googli °-°

° zvýšená hladina dunaja

tu je zopár dokumentačných foto:


takýto pohľad sa mi naskytol keď som na bicykli prišla smerom od lodeníc...


... a keď som podišla bližsie


nechápem, ako sa tá bójka mohla dostať tak blízko k lavičke, napriek tomu to na optický klam nevyzerá °-°


stromy plávali vo vode...


... ktorá siahala naozaj blízko...


... až na betón.


a pohľad spod prístavného mosta cestou domov :)