° posledné dni centrálu

kúpele centrál boli síce väčšinu svojej existencie chátrajúce a nevyužívané, no aj tak som k tej budove mala tak trochu citový vzťah - ako asi väčšina ľudí k miestam, na ktoré má pekné spomienky z detstva. tak si hádam tú trochu nostalgie môžem dovoliť.
najprv prechádzka úzkymi uličkami od kvačalovej, okolo júliusa meinla, potom po slnkom rozhorúčenej betónovej ploche pred centrálom, okolo stánku s banánovou zmrzlinou (tá bude až cestou naspäť:), konečne hore po schodoch do chládku, cez tmavú osvetlenú halu so stĺpmi (tam niekde je asi sauna, pre dospelých ujov a tety, my sa ideme kúpať), hore na poschodie k šatni... tu už cítiť vôňu bazénovej vody, ešte kľúčik od skrinky a rýchlo prezliecť, kúpaciu čiapku, kľúčik s gumičkou navliecť na členok aby sa nestratil, a po chodbe s obloženými stenami a podlahou s gumenými kolieskami precupitať k bazénu... podlaha začína byť mokrá, pozor na pošmyknutie... otvoríme sklenené dvere a je tu prvý bazén, ale to je dospelácky, hlboký... bŕŕ, tu je zima, rýchlo ďalej... a konečne sme TU. mama sa po chvíli vráti do dospeláckeho (ako sa jej to môže páčiť, keď tam ani nohami na dno nedočiahne?) a hurá, my sa ideme čľapkať!
potom vyfénovať vlasy, do suchého, vrátiť kľúčik, dole po úzkych dvojramenných schodoch na (? asi) medziposchodie s bufetom. keďže po plávaní dobre vyhladne, treba kúpiť perník máčaný v čokoláde, bez neho by sa to ani nerátalo:) a už von, na slniečko, ešte zmrzlina... a naspäť tou istou cestou domov.

zvláštne že mám takéto živé útržky v pamäti ešte aj teraz, keď pritom samotné kúpele fungovali vraj dosť krátko, iba zopár rokov. potom som nejaký čas dúfala, že sa nájde "niekto, kto sa toho ujme", budovu zrekonštruuje a zase budeme môcť chodiť plávať do bazéna (teraz už do toho dospeláckeho, s krásnym výhľadom z terasy a cez presklené steny), zase si po ceste domov kúpim v bufete čokoládový perník a obnovené modré logo sa bude zase vynímať na fasáde. no, nestalo sa. keď som počula, že budova sa nakoniec predsa len bude búrať, dlho som sa dokopávala k tomu ísť si ju ešte nafotiť, odkladala som to, až bolo neskoro a búracie práce sa už začali. takže jediné vlastné foto, ktoré mám, je už zo štádia "tesne pred koncom"... ale stále lepšie než nič.


pohľad na zrúcaninku smerom od ihriska patriaceho spojenej škole metodova (býv. gymnázium metodova a zš jelačičova)


zo strany jelačičovej ulice je ešte pôvodný plot. odtiaľto to na mňa pôsobilo ako ruina strašidelného zámku presvitajúca spoza stromov... asi najmä kvôli tým skresleným oknám, ktoré sa takto zdajú vysoké a úzke. a ešte tie tiene...




za plotom rastú stromy a teraz už aj všelijaká burina, z väčšiny miest na strane jelačičovej to teda vyzeralo asi takto


no našiel sa aj lepší výhľad... konkrétne toto je bývalá JZ a JV fasáda, alebo to čo z nich zostalo.


trochu bližší záber


juhovýchodná strana


zoom na visiace čokoľvek zo strechy


bývalé "vyhliadkové okná" z bazénovej haly


pohľad cez SV fasádu na budovy za križovatkou


a detail obloženia fasády. keď si brat pozeral fotky vybrané na blog, k tejto poznamenal: "pokiaľ tam len nevytŕča hlava holuba tak by som to vymazal".
čo som mala robiť, zaradiť som ju chcela, aspoň pre ilustráciu °-°

na záver niekoľko záberov centrálu, ako sme ho poznali väčšinu času, som našla na internete napr. tu a tiež tu (celý článok je tiež zaujímavý). z interiéru sa mi páčili fotografie od arien - vidno tam dokonca ešte zvyšky starej podlahy, obkladov a aj starý bazén.

ak by tento článok náhodou čítal niekto, kto má zábery ešte z pôvodného a ako-tak identifikovateľného interiéru (aj exteriéru) a chcel by sa podeliť, linky sú v diskusii veľmi vítané :)