° jeseň okolo mňa

dnes doobeda slniečko tak pekne svietilo, že som neodolala, po príchode zo školy som zobrala foťák a strávila som asi hodinku v blízkom parčíku, až kým slnko nezašlo a nezačalo mi byť zima.
našťastie tam nebolo veľa ľudí, ktorí by prekážali v záberoch, i keď zopár sa ich našlo. zistila som, že pri fotení sa zo mňa stáva maximálny odľud a v duchu zúrim na každého, kto sa mi opováži čo i len na chvíľu vliezť do kompozície.


kým sa na pôvodne fotenom mieste pohybovali nežiaduce elementy, fotila som čo ostatné sa dalo. napríklad jesenný chodník...




alebo rôzne vetvičky °-°


žltá farba bola všade... pod stromami som sa cítila ako obklopená zlatom.


no a toto už je môj pôvodne plánovaný objekt... po ceste zo školy ma táto zlatistá nádhera tak upútala, že somsa jednoducho musela vrátiť.
(a čo to trvalo, vystriehnuť chvíľu keď akurát nikto na lavičkách nesedel...)


parčík sa nachádza medzi ulicami svätoplukova, kvačalova a bazová, v susedstve rozostavaného polyfunkčného objektu gaudí. v južnej časti miniparčíka je fontána, a v tejto severnej časti stojí pamätník veliteľa partizánov ľ. kukorelliho. ako deti sme sa okolo neho často naháňali a hrali na schovávačku, lebo za lavičkami rástli husté kry... a mama nás zase vždy varovala, aby sme ostali pekne pri fontáne a nechodili do tej húštiny, lebo tam môže byť nejaký zlý ujo °-°


teraz sa pamätník vyníma zo všetkých strán aj z diaľky, a určite je to takto lepšie aj bezpečnejšie... to len tá nostalgia robí svoje:)


hra so siluetou


pohľad smerom k fontáne a stavenisku; tento strom vyzerá akoby sa mal každú chvíľu zlomiť a spadnúť, ale zatiaľ sa drží... už pomerne dlho :)


rozostavaná budova presvitajúca spoza konárov


platan - jeden z mojich obľúbených stromov...




má jedinečnú kôru...


... ktorá by sa dala fotiť dllllho...


... a z rôznych uhlov, ako napr. táto "hviezdička" :)


po hodine strávenej vonku mi už začali omŕzať ruky, tak som sa pobrala domov. po ceste som ešte spravila zopár záberov javorového lístia... z tých všetkých "zopár" sa ako-tak vydaril možno tento jeden °-°


a ešte skupinka topoľov statočne stojacich aj napriek zime ;)

° exkurzia - čitáreň u červeného raka

(venované najsvedomitejšiemu knihovníkovi klingáčikovi ;)

v rámci exkurzie z predmetu "druhy interiéru" sme navštívili čitáreň u červeného raka, ktorá sa nachádza v michalskej (vodnej) priekope pod michalskou vežou. minulého roku bola zrevitalizovaná podľa návrhu architektky oľgy janákovej v spolupráci s rastislavom janákom, tomášom haviarom a marekom petrekom; do prevádzky pre verejnosť bola uvedená 14.11.2006. (viac info napr. tu, alebo potom ujo google:) exkurziou nás sprevádzala autorka projektu.

hoci cez tzv. michalský most často prechádzam, ešte nikdy dovtedy som nebola priamo dole v čitárni, preto som si pred exkurziou naivne myslela, že čitáreň má aj interiérovú časť, a teda budeme pekne v teplúčku (v ten deň bola vonku riadna kosa, na október teda určite).
po príchode som však zistila, že na čitárni nám bude ilustrovaný príklad tzv. mestského interiéru (= rozhranie medzi interiérom a exteriérom; pozostáva v podstate z hmoty parteru budov a drobnej architektúry), a teda že žiadne "vnútri" nebude. no... fajn :) ale napriek zime exkurzia s výkladom bola zaujímavá, slniečko pekne svietilo (niekedy až príliš) a s niektorými zábermi som aj celkom spokojná :)


tu je mapka pre nebratislavčanov, prípadne pre bratislavčanov ktorí nevedia kde to je :)


takto vyzerá čitáreň pri pohľade zhora. celková revitalizácia priekopy zahŕňala úpravu jestvujúcej zelene a výsadbu novej, inštaláciu osvetlenia a sôch, umiestnenie wc pre návštevníkov, úpravu priestorov pre zamestnancov, atď.


pohľad na michalský most so zreštaurovaným zábradlím


pohľad opačným smerom


klenba pod mostom; ak si správne pamätám z výkladu, štrbina v hornej časti slúži ako vetrací otvor na odvedenie vlhkého vzduchu, aby sa zabránilo vzniku plesní


klenba v interiérovej časti; do priestorov pre zamestnancov sme nazreli iba potiaľto, konkrétne táto malá miestnosť hneď pri vstupe slúži ako sklad stoličiek v období mimo sezóny.


táto socha koňa:) nebola v pôvodnom projekte; čitáreň ju dostala ako dar od mesta, ktorý sa nepatrilo odmietnuť, a tak bolo potrebné nájsť preň vhodné miesto (viď na prvej fotografii hneď pod mapkou).
náhodou celkom farebne ladí s kvetinami... :P


napravo od sochy koňa v rohu záhrady sú decentne umiestnené hygienické zariadenia pre návštevníkov, tienené vysokými stromami; výplň dverných krídel je z mliečneho skla


pohľad na záhradnú časť; súsošie anjelikov v pozadí je pôvodné


detail kvetinovej výsadby; na fotke vidno pásy červenej dlažby naznačujúce akoby formu hriadok, a praktické sú najmä pri úpravách zelene v daždivom období keď je blato:)


a ešte jeden detail... len tak pre radosť :)


oplotenie oddeľujúce čitáreň od susednej reštaurácie prašná bašta. autori projektu navrhovali aj prepojenie čitárne s reštauráciou, čo by mohlo byť prospešné pre obe strany, majiteľom reštaurácie sa však obetovanie jednej sezóny kvôli rekonštrukcii zdalo nevýhodné, preto sa táto časť návrhu nerealizovala.


ďalšia reštaurácia, tentoraz pomenovaná podľa čitárne sa nachádza aj z druhej strany, so vstupom z michalskej ulice


budova, v ktorej sa reštaurácia nachádza, s peknou okennou výplňou :)


zaujímavé prekrytie strechy protiľahlej budovy, v ktorej teraz sídli obchodný dom alizé...


... a detail


detail osvetlenia mosta...


... a jeho sochárskej výzdoby


a kontrast starého a nového °-°

° železná studnička, devín, hrad

kam zobrať zahraničného hosťa, aby si utvoril pekný obraz o bratislave?
túto otázku sme s priateľom riešili nedávno, keď ho prišiel na pár dní navštíviť kamarát z belgicka. v prvý deň návštevy pobehal s foťákom centrum mesta a blízke ulice; na druhý deň sme sa rozhodli ukázať mu hrad a aj trošku vzdialenejší devín a železnú studničku (aby si nemyslel, že bratislava to sú len paneláky ;)


mali sme sa stretnúť na "mierku". samozrejme chalani meškali :P , tak som si čas krátila fotením fontány. robila som trochu pokusy s krátkou expozíciou, či sa mi podarí zachytiť vodu v pohybe tak ako expertke ivke, aj sa mi celkom darilo, no keď som doma pozrela fotky bola som sklamaná, aké boli rozmazané... na displeji fotoaparátu vyzerali v pohode. takže z týchto pokusov sem radšej nič nedávam, ešte treba veľa cvičiť °-°


no táto sa mi celkom páči... toľko striekajúcej vody všade, len tam vbehnúť a čľapkať sa :)


a tu už je železná studnička; areál bol pred časom zrevitalizovaný. pre tých čo tam ešte odvtedy neboli, naozaj odporúčam. tu je pohľad na hlavný vstup, samozrejme s bezbariérovou úpravou...


... a vyrezávaný totem, hneď pod schodami


oba brehy potoka sú navzájom prepojené takýmito mostíkmi


jeden z brehov je hustejšie posiaty preliezkami a atrakciami pre deti; tento druhý je viac voľný, zatrávnený, no tiež je tu pár zaujímavých vecičiek. ako napríklad táto kladka, na ktorej sa dá spustiť po lane a na konci to poriadne trhne :P


ale pre človeka, ktorý to už pozná, je to super pocit... dalo by sa povedať že až závislosť ;)) keby tam nebolo to dievčatko, ktoré sa tiež chcelo voziť, strávili by sme tam ešte asi dooosť dlhý čas...


okrem kladky sa tu nachádza aj tento skvost, ktorý pri revitalizácii naštastie ponechali na svojom mieste, len ho natreli novou farbou. ako deti sme po ňom liezli; keby bol odstránený, veru by mi chýbal.


pohľad na preliezky... aj tie sú nové, a konečne nie tak krikľavo farebné a obrovské ako na iných miestach (napr. štrkovec... arch jaj)


tu už sme na devíne. timovi (belgický kamarát) sme vysvetľovali, čo znamená v preklade nápis na tejto skale:) potom sme hádali, čo tým asi bolo myslené... zhodli sme sa, že autori koncepcie asi chceli, aby si ľudia neskracovali cestu cez trávnik, ale šli pekne OKOLO po chodníku, i keď trochu dlhšou cestou :)


podala som priateľovi foťák, nech ma odfotí ako stojím na skale... no to by nebol on, aby ma necvakol pri pokuse vyliezť hore. veď dobre, len si rob srandu z ľudí nižšieho vzrastu... vrrrr.


takto to malo vyzerať.


po ceste sme obdivovali trpezlivosť rybárov loviacich niečo dobré pod zub...


my sme takí trpezliví neboli, tak sme zamierili sme do reštaurácie, s ukážkovým výhľadom na dunaj. spoločnosť nám robila aj táto mačička... pekný kvietok ;)


snažila som sa vzbudiť jej pozornosť aspoň pre jeden záber... podarilo sa °-°


jeden z domčekov lemujúcich cestu


a moja obľúbená:) upútal ma ten kontrast čiernobielej na pozadí farebného jesenného lístia.


ešte pohľad na samotný hrad...


... a za bránu; vnútorný areál bol už zatvorený, tak sme aspoň takto nakukli.


našou poslednou zastávkou bol bratislavský hrad. po ceste hore sme nemohli opomenúť ani našu bratislavskú gotickú katedrálu - dóm sv. martina.


pri pohľade na dunaj a petržalku z výšky sa vynímala najmä neskutočne jemná a poetická krása aupark tower :P


gaštanov bolo na hrade neúrekom... nepozornému chodcovi mohli pri zafúknutí vetra ľahko padnúť na hlavu ;)


večer sa už začali zažínať svetielka, ktoré sa odrážali v oknách a znásobovali sa...


... a odprevadili nás až domov.

° po búrke

kto uhádne, čo to je, má u mňa cukrík °-°