° exkurzia - laboratóriá SAV

pri príležitosti európskeho týždňa vedy a techniky sme s prof. dullom navštívili laboratóriá ústavu stavebníctva a architektúry SAV na bratislavskej patrónke. namiesto prednášky, takže nebolo treba na dnešný deň písať esej, juchú °-°

napriek počasiu účasť bola celkom slušná, okrem nás tam boli prevažne šiestaci a zrejme aj nejakí ľudia zo stavebnej fakulty. naša skupinka trochu meškala, asi najmä vďaka p. lavrinčíkovej, s ktorou sme mali rannú prednášku a natiahla ju na maximum ("ešte táto tabuľka, k nej by sa dalo veľa hovoriť... ...a na záver tento obrázok... ...a už posledný obrázok, všimnite si toto... ...no a nakoniec..."). naozaj koniec?! neverím :D
a tiež nám chvíľu trvalo kým sme našli správnu budovu, trepať sa hore na patrónku v snehovej chumelici je úplne super.
vnútri nás čakal teplý čaj, presnejšie skoro vriaci:) vo veľkej, pomerne prázdnej miestnosti (čo sa týka zariadenia; ľudí tam bolo mnoho) ing.arch. moravčíková prezentovala vraj najväčšiu databázu architektúry, na počítači a tiež pozakladané v šanónoch. foto nemám, ešte som sa len rozmrazovala.


potom sme sa presunuli do tejto miestnosti, kde už bežala prezentácia; z toho čo som zachytila bolo niečo o dimenzovaní drevených väzníkov na veľké rozpony, o ich spojoch a o počítačovom simulovaní podmienok a síl na ne pôsobiacich. proste terminológia z "dreva" a "betónu" (architekti pochopia).

možno keby sme boli od začiatku, mohla som si z toho odniesť viac; na začiatku sme sa rozdelili do viacerých skupiniek a na jednotlivých pracoviskách sme sa striedali, a vystihnúť začiatok čohokoľvek bol trošku problém.
prednáška bola pre mňa prínosom najmä po fotografickej stránke, miestnosť mala zaujímavé okná aj strop so svetlíkmi:






moja obľúbená °-°


ďalšou zastávkou bola tzv. "umelá obloha". tvorila ju vstavaná kupola v tejto miestnosti (bola tam tma, zle sa fotilo, ale kúsok vidno úplne vpravo); vchádzalo sa do nej zdvihnutím kúska plachty, ktorá pokrývala konštrukciu.


zvnútra to bolo celé biele, všade dookola boli rozmiestnené silné reflektory a v strede obrovský stôl potiahnutý čiernou látkou. namačkaní sme boli ako sardinky, aj keď to tak na fotke možno nevyzerá, a bola tam zvláštna akustika; každý zvuk, ktorý spravil niekto v ľubovoľnej časti kupoly, sa znásobil a zosilnený sme ho počuli na presne opačnej strane. šušťanie tašky, otváranie suchého zipsu, hlas... všetko.

viacerí sme si mysleli, že na bielu plochu sa premieta "akože obloha", to však nebola pravda; biela farba vnútra ostáva počas všetkých pokusov, mení sa akurát intenzita svetla pomocou reflektorov, a to sa odráža od zaobleného povrchu a dopadá na model, položený na stole. simuluje sa tým denné osvetlenie v rôznych obdobiach a v priebehu dňa.


detail reflektoru


na nasledujúce pracovisko sme prešli cez dvor do inej časti budovy. zaujali ma tie okná vsadené do sklobetónovej steny... zvláštny nápad :)


v tejto miestnosti prebiehal výklad o veternom tuneli, v ktorom sa testujú modely na odolnosť budovy voči vetru. vzhľadom na moju výšku a to, že som meškala, som spočiatku mala v zornom uhle iba toto...


... a toto :)


až potom sa predo mnou trochu uvoľnilo, no aj tak toto bolo maximum môjho výhľadu. čiže z prednášky som zase nemala poriadne nič.


posledná miestnosť, ale zato husto vybavená rôznymi zariadeniami, bola táto. testovali sa tu nosníky z rozličných materiálov na odolnosť v tlaku, ťahu, na ohyb a také tie veci čo sme brali na dreve a betóne. dokonca jeden z testov bol aj na umelé zemetrasenie.


zaujalo ma moderné vybavenie pri niektorých stoloch °-° ale tiež musím dodať, že pri ostatných to už bolo lepšie.


tu je testovaný drevený nosníček


a tu železobetónový... neviem či sa mi to iba zdalo, alebo bol naozaj voľným okom viditeľný priehyb


testovanie murovanej steny na pevnosť v tlaku


na tomto ministĺpiku sa simulovala vzlínavosť vody po betónovej konštrukcii


a tento pán nám prezentoval lámanie a trhanie dreveného lepeného nosníka, v podstate sa nedialo nič zaujímavé až na to, že občas bolo počuť nejaké to prasknutie. myslela som, že uvidíme ako sa celý nosník roztrhne (v tom prístroji bol namáhaný ťahom, nie tlakom), ale tešila som sa zbytočne.


chudák kúsok nosníka bol celý oblepený takýmito čidlami a tenzometrami (ak si dobre pamätám názov)


toto sú rôzne kompozitné stavebné materiály, ktorých vlastnosti tu tiež testujú. úplne vpravo ten vysoký hranol aj tie nižšie sú zo štiepkobetónu, kde sa využil materiál z tatranského kalamitného dreva. tie dva valce čo vyzerajú ako tlačenka (hladnááá som bola... no ale skúsiť tam vytiahnuť rožok, to by predsa len vyzeralo šupácky) sú z obyčajného betónu, ten bol asi iba na porovnanie hmotnosti; a dve nízke valcové kolieska sú z tzv. plastobetónu, čo je betón zmiešaný s kúskami "rozomletých" počítačových skriniek, plošných spojov a iných komponentov. tento druh plastov sa vraj používa preto, lebo je zaručené že nebude obsahovať toxické prvky ako niektoré iné plasty. v tom modrom vedierku od majonézy boli tieto kúsočky nasypané, mohli sme si doň siahnuť a ohmatať (dokonca aj dulla si ohmatal, aj odfotil;)


no a nakoniec sme sa vrátili k tomuto stolu, kde bol betónový ministĺpik. vedľa neho sa nachádzala termokamera, ktorá snímala teplé a chladné miesta hocijakého predmetu. zamestnanec, ktorý ju obsluhoval namieril najprv na stĺpik, kde bolo vidno farebný rozdiel suchej a navlhnutej časti. prof. dulla na stĺpik zo zvedavosti položil prst, po ktorom zostal ešte hodnú chvíľu farebný odtlačok na termoobraze... a dulla sa stále neveriacky pozeral, ako to že tam ešte je :)


potom kamera namierila na stenu, kde boli elektrické rozvody a rôzne teplovodné trubky; zariadenie vraj dokáže identifikovať elektrický kábel podľa teploty až do 2 cm pod omietkou.


tu som skúsila, či mi bude aj ruku vidno... bolo.


nakoniec ujo namieril kameru priamo na nás (na fotke som spolu s evkou). zistili sme, že máme obe studené nosy:)


a spoločná termodigifotka na záver °-°