° fasáda oproti

iba tak... že je pekne vonku :)

° záclonka

° ide hmla

° grammar FAIL

objednávateľ veľkoplošnej reklamy zjavne nepovažoval jazykovú korektúru pred realizáciou za potrebnú; ved predsa je tam iba zopár slov, tak načo... :)

° jeseň cez plot

nazeranie do cudzích dvorov cez "tú mimozemskú násadku", pri všetkej legálnosti samozrejme.

° réservé

ktovie, či ešte stále aktuálne.

° niekto si zabudol nožičku

bez aranžovania, vcelku zaujímavá to vec pri prechádzke mestom.

° nahliadnutie

° lienočka & lensbaby

tento malý hosť sa mi ráno objavil v izbe; konečne raz aj nejaký príjemný, po všetkých tých chrobákoch a komároch čo prilietajú v noci za svetlom. síce je lienočka už tak trochu po smrti, ale stále myslím celkom fotogenická. štvorbodková. vlastne tuším šesť-, ako tak pozerám na tie slabé škvrnky navrchu, zrejme by sa boli vyvinuli do bodiek, keby lienka mala lepší osud.
normálny makroobjektív zatiaľ nemám, použila som lensbaby a makronásadku naň. je to môj prvý pokus o makro, tak sa celkom vytešujem. a hádam aj kvalita bude časom lepšia.


originál veľkosť po odfotení


orezané aby viac vynikla osobnosť lienky

° veget na streche

výhľad z okna počas krátkej prestávky v rysovaní diplomového projektu. tiež by sa mi už zišiel podobný veget. ešte posledný hlboký nádych... a zavrieť okno, a naspäť k robote. au.

° čosi na uhádnutie

keď som pred časom dala ako minihádanku toto, celkom ma prekvapilo, ako dlho trvalo kým sa to nakoniec martinovi podarilo rozlúštiť (a aj to zrejme len za mojej výdatnej pomoci, skromnosť preč:).
tak som zvedavá na reakcie a tipy k tomuto. °-°

° útulne na devíne

keď pri fotografickom výlete začne byť už dosť kosa a k tomu sa pridá sneh, najlepšie si dať s fotením pauzu a zohriať sa v príjemnom podniku. na devíne sme takto zakotvili "u srnčíka" - nedá sa tam netrafiť, keďže sa nachádza priamo pri hlavnej príjazdovej ceste smerom na hrad... a majú tam fajnové palacinky so zmrzlinou a karamelom, mňammm.
a aj sympatickú výzdobu na parapetoch... takže sa človek nenudí kým čaká na objednané jedlo. teda aspoň my sme sa nie.


ako také kačičky, so zobáčikmi


tipujem to na nejaký old school mlynček (?)


aj keď to vyzerá ako pagáč, je to dyňa °-°


a ufónik-patizónik


ten pomaľovaný kamienok mi akosi pripomínal zástavu USA


"niečo pre popolušku"... moja asi najobľúbenejšia fotka z tejto série - miro mi ju závidel už keď ju uvidel na displeji ... celkom dobrý pocit :)

° pandiatka v ikei

v niektorých obchodoch vedia vystaviť svoj tovar zvlášť sympaticky :)

° soletky, limo & lensbaby

toto vzniklo na jednej návšteve počas hrajkania sa s mojou "vesmírnou násadkou na foťák", ako to nazýva brat (určite od závisti že aj on by také chcel, hlavne aby to malo nožičky).

° kávička v trolejbuse

asi aby okoloidúci vedeli, čo práve robí vodič trolejbusu počas pauzy na konečnej, a mohli závidieť. zvlášť keď je vonku tak hnusne sychravo a zima. °-°

° hovädzie autíčko

alebo oficiálne zvané "the pet MINI cooper" - túto nezvyčajne vytuningovanú lahôdku mali možnosť vidieť návštevníci tohtoročnej výstavy moddom v inchebe. samozrejme nedalo mi aby som si chlpaté autíčko neohmatala (bolo celkom príjemné na omak, i keď kravská srsť predsa len nie je až tak hebká - nabudúce prosím nejaké iné zvieratko).


tu je v celej svojej kráse


viac o originálnom mini cooperi je písané napr. na stránke autoindex.sk, podľa ktorej sa jeho autorka, riaditeľka pre komunikáciu mini switzerland claudine hatebur de calderón inšpirovala kožušinou potiahnutou pohovkou chaise longue od architekta le corbusiera z r. 1929, a toto autíčko má teda predstavovať symbolickú poctu le corbusierovmu dielu.


vedľa sa nachádzala pre porovnanie aj samotná pohovka; variant jej vyhotovenia sa dá napr. na googli nájsť viacero, koho by zaujímalo.


a ešte nejaké detaily




kto ste neboli, nevideli a neohmatkali, môžete ľutovať a závidieť :P

° blogeri na hrad!

ak už nie prezidentský, tak aspoň na nejaký ten pajštún. malá prechádzka nezaškodí. hlavne keď je pekné počasie a človek nemá čo robiť , ako bežne v utorok doobeda... °-°
ale už seriózne. po alenkinom info, že na niekoľko dní príde domov vzácna návšteva z karlsruhe, sa nedalo odolať pozvánke na toto miniblogstretko (áno mirko viem že ty to píšeš bez e ale ja tu budem slušná ;). nakoniec sa dovolenku podarilo vybaviť okrem nás troch ešte lucii a mirovi, a tak sme sa v počte 5 v posledný semptembrový deň úspešne dostavili do krčmy v borinke, ktorá mala byť naším východiskovým bodom.


tu sme v plnej zostave (plus ja tam niekde za objektívom). ešte vládne predtúrová pohoda, popíja sa kofolka a pivo, babič si vytiera oko... teda pardon pretiera, či naozaj dobre vidí


ale áno, je to ON... vzácny hosť až z ďalekého nemecka


kým miro povinne strúhal úsmevy, zvyšná ženská časť našej pätice sa zatiaľ zoznamovala


aby sme sa tam príliš nezakorenili, radšej sme sa vydali na cestu do kopca; na pokec bude ešte času a času


kopec bol zo začiatku mierny, asi od polovice začal stúpať strmšie. dokonca aj ja som obmedzila rozprávanie a šetrila si radšej dych


keď nám prišiel do cesty takýto kmeník, všetci sme ho radšej obišli, až na alenku, ktorá sa ho rozhodla hrdinsky zdolať naprieč


a aj sa jej to úspešne podarilo, dokonca bez pomoci gentlemanov, ktorí namiesto toho akciu dokumentovali (no dobre, aby som bola spravodlivá - keď už bolo po všetkom, miro pomohol alenke aspoň zoskočiť :)


po zdolaní stromu musela byť samozrejme pauza. šípkovník (či ako sa to nazýva) nám poskytol zámienku.


prvý pohľad na zvyšky hradu


jeden taký celkom zaujímavý stromček


aby bol dôkaz, že sme tu naozaj boli


fotograf mirko v akcii


a ešte raz


zaujalo ho tam zrejme toto... chudiatka, hradní páni ich sem pred stáročiami zamurovali a len hlavičky im trčia. i keď, súdiac podľa ich výrazov bolo pre nás zrejme aj dobre, že nemohli voľne pobehovať.


hradné zátišie...


pri ktorom sme si na "nádvorí" spravili obednú prestávku. takú už akože oficiálnu.


sme nehádzali.


po obede s plným žalúdkom sa najlepšie akrobatí


výhľad bol pekný, trošku zahmlený; fotilo sa vo veľkom


tento... výčnelok určite nebol pôvodne myslený tak ako teraz pôsobí... nuž ale čas spravil svoje :)


fotiace blogerčiatko na skale


cestou z hradu. zase pauza, treba skontrolovať GPSko a poradiť sa, kade ďalej


ale veď tu niet kde odbočiť... iba juchú dole kopcom


toto tu tak niečo padlo


odfotiť mirov portrét bez foťáku pred ksichtom vyžadovalo nadľudské úsilie. úspešne sa bránil.


lesný chodníček, rozprávkovo pôsobiaci


prírodné všeličo, taká kombinácia línií


siluetky


kým som sa realizovala s fotením, baby si oddýchli na tejto vysoko estetickej skupinke konárov


chalani sa tiež pridali... hurá hurá, babič sa nestihol schovať za foťák (hoci cenou za túto pohotovú fotku je jej rozmazanosť)


nejako vyzerajú skleslo. a to stále nie sme na konci


lucka zatiaľ pôsobí živo


zhora nás sledovali ONI... svojimi tajomnými očami


odskočíme si ešte na dračí hrádok? jasné, zvládame


už tradičný oddychový posed... mirko zjavne považuje svoj zadok za vysoko fotogenický :)


alenkin šľachtický pôvod sa nezaprie


nejaké minihríbiky na kmeni, čo nám stál v ceste


už naspäť v borinke; osadenstvo našej ekologickej katedry by malo z tohto domčeka určite radosť.

a ešte venujem malé poďakovanie všetkým zúčastneným za pekný výlet °-°