° šach

° strážca domu

na panenskej ulici v bratislave :)

° hustý západ slnka

zvyčajne západy slnka veľmi nemusím, a ešte k tomu fotené mobilom, nad ktorými potom každý híka že aké krásne... no dnes mi nedalo a musela som porušiť obe pravidlá, tá obloha vyzerala ako po výbuchu nejakej bomby a čo už keď nebolo po ruke nič iné ako mobil. lepšie ako nič °-°

° fontána pre zuzanu dnes

nedávno som si pozrela prvýkrát tento film (áno viem neskoro, ale lepšie ako nikdy), a keď som zistila, že "miesto činu" sa nachádza na kupeckého ulici, iba neďaleko od môjho domu, rozhodla som sa ísť pozrieť, ako vyzerá fontána a jej okolie teraz. podľa informácií na internete mala byť akurát reštaurovaná a hotová už v októbri... hm, október dávno prešiel a hotové to veľmi nevyzerá, i keď už samotnú snahu by som asi mala oceniť, že. hádam aspoň do jari to bude hotové, potom pôjdem zase zhodnotiť.
tak som si aspoň spravila pár záberov, s troškou nostalgie... koho by zaujímalo tiež, nech zablúdi očkom aj ďalej (poprípade oboma).


kupeckého ulica po odbočení zo záhradníckej


celkom zaujímavý sa mi zdal tento pohľad, ako taký kontrast prírodného a vytvoreného.


tadiaľto sa vchádza do dvora, kde je fontána... ten vstup na mňa pôsobil dosť zvláštne, ani neviem poriadne prečo, veď panelákov je v bratislave dosť... pod týmto som sa však cítila ako pred nejakou impozantnou, chladnou a vysokou bránou do nového sveta. a nebol to úplne príjemný pocit, skôr taký trochu zimomriavkový.
ale obyvatelia kupeckého ulice isto nemajú podobné pocity, keď tadiaľ chodia denno-denne :)


dobre, dosť bolo pokecu o vonkajšku, tu je fontánka. skrytá za oplotením, vnútri sú bagre a podobné veci... a robotníci, samozrejme.


ešte pohľad dovnútra oploteného areálu. radšej som fotila rýchlo, nech ma ešte niekto odtiaľ nevyženie, že čo tam vôbec robím.


tak som sa potom tvárila že fotím okolité domy :)
ale náhodou nie zlý záber... s tou štruktúrou fasády sa dalo celkom dobre hrať. a páčilo sa mi, že ľudia tam nemali povešané kadejaké veci čo by kazili celkový dojem, takisto ako rôzne individuálne zasklenia balkónov, brrr.
toto je inak ten dom, v ktorom bývala hlavná postava z filmu.


ešte jeden pohľad na fasádu, a potom už naspäť domov, zohriať sa °-°

° utekajme...

ešte že mi hneď išiel trolejbus... pri tom nápise som mala chuť utiecť čo najďalej.
brrr °-°

° kontrast

moja bývalá ZŠ..
tá nová budova v pozadí akoby brzdila jej líniu, ktorá by aj chcela pokračovať dalej, ale nemôže, chúďatko... a vyzerá tam tak opustene... hádam mi ju ešte tak skoro nezbúrajú, chýbala by mi. (aspoň kým si nespravím fotky aj z interiéru, ak to bude možné)

° TV v oblakoch

ešte z apríla, keď bolo pekne...

° stupavské päťnohé mačiatko

teda, možno ich malo nakoniec predsa len štyri, nechcem mu krivdiť...
...každopádne tá jedna dlhá predná vyzerá minimálne podozrivo.

° žltá sneživá obloha

pri takej sa najlepšie zaspáva :)





pozn.: fotky sú neupravované, iba orezané; farba oblohy je autentická. mňam :P

° snehová kamufláž

ani policajti by to lepšie nevyretušovali °-°

° exkurzia - CBC - geberit

toto vlastne nebola ani tak exkurzia, ako skôr prednáška o produktoch firmy geberit spolu s niekoľkými názornými ukážkami... ale námetov na fotenie sa našlo aj tu dosť.
zo školy nás sprevádzali interiéristi prof. petelen a ing.arch. morávková; za geberit prednášku viedol celkom sympatický pán (meno si nepamätám), ktorý mal ukážkovo pripravenú powerpointku, výklad k nej mal tiež pútavý (čo pri powerpointkách niektorých pedagógov nebýva vždy pravidlom) a často používal slovíčko habaďúra, najmä v súvislosti s neodbornými alebo odfláknutými inštalačnými prácami konkurencie.

exkurzioprednáška sa konala v jednej z budov komplexu cbc, konkrétne v cbc II. bratislavčanom asi nemusím dvakrát predstavovať výškovú budovu komplexu, červeno-belaso-neurčitofarebnú opachu vedľa vúb vidno naširoko-ďaleko... napriek tomu ostatné nižšie časti sú celkom fajn a pôsobia (podľa mňa) prijateľne. bola som zvedavá hlavne na interiér; z exteriéru si každý môže urobiť názor sám.


fotené pri vchode do cbc II. z tohto pohľadu mi to červeno-modré čudo prekvapivo nevadilo a hodilo sa do kompozicie :P


tento pohľad možno vidieť cez presklenú fasádu aj zvonka...


... tento už ani tak veľmi nie:) dnu sa vstupuje cez turniket, ktorý sa v čase našej návštevy dosť zasekával.


pohľad hore na galérie jednotlivých podlaží


trochu neostrá fotka, ale jediný ako-tak schopný záber dreveného obkladu zospodu schodiska. a celkom zaujímavo vyzerá v kombinácii s tými ležiacimi postavičkami vedľa... no ako hádanku to nedávam, myslím že zase až také ťažké to nie je °-°


moje pokusy s odrazom v skle... tiež je tam vidno všeličo:)


na prízemí bola aj takáto minikancelária, oddelená sklom s farebnou fóliou... trochu mi bolo ľúto toho pracovníka vnútri, vyzeral tam taký opustený.

pri vstupe už priamo do priestorov firmy geberit nás ako prvé uvítalo toto:


celkom svojská reklama ;)


páčili sa mi tieto kreslá; celý interiér bol ladený v kombinácii bielej, šedej a svetlozelenej.


pri pohľade na exponáty na podstavci mi prvé napadlo, že asi nevedia čo od dobroty s priestorom :P


ako by to bolo, keby firma geberit nemala vo svojich hygienických priestoroch použitý vlastný systém ;) tiež pekne riešený priestor, najmä tie materiály (aj doplnky) a ich zrkadlenie...


vzorka umývateľnej tapety na stene... ťažko sa tam fotilo, priestor bol maličký a stále bol niekto v zábere.


a nakoniec perlička - zvedavý pohľad prof. petelena °-°

° zasnežení kapucíni

odfotené cestou z exkurzie počas čakania na električku °-°

° exkurzia - laboratóriá SAV

pri príležitosti európskeho týždňa vedy a techniky sme s prof. dullom navštívili laboratóriá ústavu stavebníctva a architektúry SAV na bratislavskej patrónke. namiesto prednášky, takže nebolo treba na dnešný deň písať esej, juchú °-°

napriek počasiu účasť bola celkom slušná, okrem nás tam boli prevažne šiestaci a zrejme aj nejakí ľudia zo stavebnej fakulty. naša skupinka trochu meškala, asi najmä vďaka p. lavrinčíkovej, s ktorou sme mali rannú prednášku a natiahla ju na maximum ("ešte táto tabuľka, k nej by sa dalo veľa hovoriť... ...a na záver tento obrázok... ...a už posledný obrázok, všimnite si toto... ...no a nakoniec..."). naozaj koniec?! neverím :D
a tiež nám chvíľu trvalo kým sme našli správnu budovu, trepať sa hore na patrónku v snehovej chumelici je úplne super.
vnútri nás čakal teplý čaj, presnejšie skoro vriaci:) vo veľkej, pomerne prázdnej miestnosti (čo sa týka zariadenia; ľudí tam bolo mnoho) ing.arch. moravčíková prezentovala vraj najväčšiu databázu architektúry, na počítači a tiež pozakladané v šanónoch. foto nemám, ešte som sa len rozmrazovala.


potom sme sa presunuli do tejto miestnosti, kde už bežala prezentácia; z toho čo som zachytila bolo niečo o dimenzovaní drevených väzníkov na veľké rozpony, o ich spojoch a o počítačovom simulovaní podmienok a síl na ne pôsobiacich. proste terminológia z "dreva" a "betónu" (architekti pochopia).

možno keby sme boli od začiatku, mohla som si z toho odniesť viac; na začiatku sme sa rozdelili do viacerých skupiniek a na jednotlivých pracoviskách sme sa striedali, a vystihnúť začiatok čohokoľvek bol trošku problém.
prednáška bola pre mňa prínosom najmä po fotografickej stránke, miestnosť mala zaujímavé okná aj strop so svetlíkmi:






moja obľúbená °-°


ďalšou zastávkou bola tzv. "umelá obloha". tvorila ju vstavaná kupola v tejto miestnosti (bola tam tma, zle sa fotilo, ale kúsok vidno úplne vpravo); vchádzalo sa do nej zdvihnutím kúska plachty, ktorá pokrývala konštrukciu.


zvnútra to bolo celé biele, všade dookola boli rozmiestnené silné reflektory a v strede obrovský stôl potiahnutý čiernou látkou. namačkaní sme boli ako sardinky, aj keď to tak na fotke možno nevyzerá, a bola tam zvláštna akustika; každý zvuk, ktorý spravil niekto v ľubovoľnej časti kupoly, sa znásobil a zosilnený sme ho počuli na presne opačnej strane. šušťanie tašky, otváranie suchého zipsu, hlas... všetko.

viacerí sme si mysleli, že na bielu plochu sa premieta "akože obloha", to však nebola pravda; biela farba vnútra ostáva počas všetkých pokusov, mení sa akurát intenzita svetla pomocou reflektorov, a to sa odráža od zaobleného povrchu a dopadá na model, položený na stole. simuluje sa tým denné osvetlenie v rôznych obdobiach a v priebehu dňa.


detail reflektoru


na nasledujúce pracovisko sme prešli cez dvor do inej časti budovy. zaujali ma tie okná vsadené do sklobetónovej steny... zvláštny nápad :)


v tejto miestnosti prebiehal výklad o veternom tuneli, v ktorom sa testujú modely na odolnosť budovy voči vetru. vzhľadom na moju výšku a to, že som meškala, som spočiatku mala v zornom uhle iba toto...


... a toto :)


až potom sa predo mnou trochu uvoľnilo, no aj tak toto bolo maximum môjho výhľadu. čiže z prednášky som zase nemala poriadne nič.


posledná miestnosť, ale zato husto vybavená rôznymi zariadeniami, bola táto. testovali sa tu nosníky z rozličných materiálov na odolnosť v tlaku, ťahu, na ohyb a také tie veci čo sme brali na dreve a betóne. dokonca jeden z testov bol aj na umelé zemetrasenie.


zaujalo ma moderné vybavenie pri niektorých stoloch °-° ale tiež musím dodať, že pri ostatných to už bolo lepšie.


tu je testovaný drevený nosníček


a tu železobetónový... neviem či sa mi to iba zdalo, alebo bol naozaj voľným okom viditeľný priehyb


testovanie murovanej steny na pevnosť v tlaku


na tomto ministĺpiku sa simulovala vzlínavosť vody po betónovej konštrukcii


a tento pán nám prezentoval lámanie a trhanie dreveného lepeného nosníka, v podstate sa nedialo nič zaujímavé až na to, že občas bolo počuť nejaké to prasknutie. myslela som, že uvidíme ako sa celý nosník roztrhne (v tom prístroji bol namáhaný ťahom, nie tlakom), ale tešila som sa zbytočne.


chudák kúsok nosníka bol celý oblepený takýmito čidlami a tenzometrami (ak si dobre pamätám názov)


toto sú rôzne kompozitné stavebné materiály, ktorých vlastnosti tu tiež testujú. úplne vpravo ten vysoký hranol aj tie nižšie sú zo štiepkobetónu, kde sa využil materiál z tatranského kalamitného dreva. tie dva valce čo vyzerajú ako tlačenka (hladnááá som bola... no ale skúsiť tam vytiahnuť rožok, to by predsa len vyzeralo šupácky) sú z obyčajného betónu, ten bol asi iba na porovnanie hmotnosti; a dve nízke valcové kolieska sú z tzv. plastobetónu, čo je betón zmiešaný s kúskami "rozomletých" počítačových skriniek, plošných spojov a iných komponentov. tento druh plastov sa vraj používa preto, lebo je zaručené že nebude obsahovať toxické prvky ako niektoré iné plasty. v tom modrom vedierku od majonézy boli tieto kúsočky nasypané, mohli sme si doň siahnuť a ohmatať (dokonca aj dulla si ohmatal, aj odfotil;)


no a nakoniec sme sa vrátili k tomuto stolu, kde bol betónový ministĺpik. vedľa neho sa nachádzala termokamera, ktorá snímala teplé a chladné miesta hocijakého predmetu. zamestnanec, ktorý ju obsluhoval namieril najprv na stĺpik, kde bolo vidno farebný rozdiel suchej a navlhnutej časti. prof. dulla na stĺpik zo zvedavosti položil prst, po ktorom zostal ešte hodnú chvíľu farebný odtlačok na termoobraze... a dulla sa stále neveriacky pozeral, ako to že tam ešte je :)


potom kamera namierila na stenu, kde boli elektrické rozvody a rôzne teplovodné trubky; zariadenie vraj dokáže identifikovať elektrický kábel podľa teploty až do 2 cm pod omietkou.


tu som skúsila, či mi bude aj ruku vidno... bolo.


nakoniec ujo namieril kameru priamo na nás (na fotke som spolu s evkou). zistili sme, že máme obe studené nosy:)


a spoločná termodigifotka na záver °-°